Steny sa chvejú od vĺn z krokov
ľudia sa stali notami
Aj keď prišli všetci
nie je ich dosť
Chýba posledný a prvý hosť
Posledný z posledných prichádza spovedník
a vykupiteľ
Nohaté slnko k nemu zostúpi
nech nie je sám prvým
z vrecka vyberá ústnu harmoniku
a hrá pieseň Vinetua
tebe
oslávená
Stanislav Háber
(zo zbierky Pokoj rezbára)
Komentáre
ked čítam tvoje verše..a uvedomím si, že boli publikované,
tvojim veršom nerozumiem..
a tak mam pocit,že tie moje - zrozumiteľné su na smiech..
el..
no..boli tomo..
len.. s odstupom času sa mi zdajú smiešne..
čo všetko sa nestane,ked sa človek náhle preberie zo snov..:)))
poézia