Keď kňaz láme chlieb
a premieňa ho na telo
v chráme z kúta hľadím na oltár
a vidím sám seba v mase ľudí
v množstve tlačiacich sa a dychtivých tiel
pre tú záľahu človečenstva nevidím na Golgotu
kde práve pribíjajú chlieb na kríž
až keď ho vztýčili ľudia do nebies
odkiaľ žiara na mňa svieti konečne tiež
prijímam telo a krv v chráme
a viem
ty nikdy neumrieš
Cítim v ústach tvoje telo
láskavo ma pripájaš do svojej duše
tak ako ja lúpem orechy
a v jednom vyzerajúcom zdravo
som našiel červotoč
iný s plesňou na škrupine
má zdravé a chutné jadro
búcham na ne kladivom
ako ty búchaš na moje srdce v chráme
chcem mať plod
čo by ti chutil
ako mne ten orech
aby pri prijatí za súčasť
tvojho viditeľného tela
som porodil zo seba
najlepšie jadro
a zároveň sa bojím
že pre záľahu tiel predo mnou
čo mi zakrývajú Golgotu
svätí preskočia môj tieň
Pritláčam tvár na zem
do čierňavy schovám svoj zrak
aby som nim nepošpinil belosť
z tmavej a mazľavej čiernej hliny
na mňa aj tu hľadiš ty
Nikde sa pred tebou neschovám
živým a večným
motýľom čo mi vystiera v srdci
priesvitné krídla
Koľkým tvojim úderom sa môžem stať
alebo som odsúdený do pekiel?
Kolotoč vírivých tiel
krúti ich hriech
čakám až splyniem s ohňom
odovzdám ti peľ
aby plod priniesol kvet
Ľadovec búcha šialený na okno
pískam si Beethowena
Zodretú kožu strhávam na kosť
utrpenia
Kam ma vezmeš
aký raj mi ukážeš?
Láska je to
čo hýbe dejinami
to je ten elxír
katalyzátor dychu ohňa
Duch svätý nad nami
tretia božská osoba
čo sa na nás v živote
vylieva a obetuje
za nás v próze bytia
Oheň čo upečie nám
chlieb
už nekrižujte kríž
premenil sa nám
Desí ma predstava
že na to miesto
tam kde tlčú kladivom
aby vymiesili chlieb
sa nikdy nedostanem
že prívaly bahna
ma vždy vo vlnách
hmoty odvlečú do temnoty
že blesky zloby
zlomia moje nohy
čo sa chcú plaziť
v pokorení már
kde ležia moje snaženia
Komentáre
:-)