haber

     Jem šunku s  chlebom  natretým   plnotučnou horčicou, keď do
rúk  beriem mladú  cibuľku. Ach,  aké krásne  semienko so  svojím
vzorcom premeny živín vytvorilo zo zeme toto chrumkavé dielo prí-
rody. Odkiaľ sa vzalo? Vzniklo hádam za môjho života a ešte dnes,
v tejto chvíli, zmizne zo sveta? Asi nie. Predchádzal mu dlhý ge-
netický vývoj cibule siahajúci až po vznik prvej na zemi. Kedy to
bolo? Koľko tisíc rokov má táto  cibuľa? Šunka nie je o nič menej
príťažlivá. Ozaj, tá sviňa, z ktorej ju vyrobili, vznikla za môj-
ho života? Asi nie. Jej  narodeniu predchádzal ktovieako dlhý ge-
netický rad svíň - až po  tú prvú, ktorá bola stvorená. Pánabeka,
tá sviňa tu je už tisícky rokov! A nielen ona.Čo semienka obilia,
z ktorých jem chlieb?  Čo voda v pohári? Koľkokrát  ju už vypili?
Koľko pevnín obmývala v  morskom spoločenstve, koľkokrát bola sú-
časťou kučeravých oblakov a iných  vzdušných pár  či ľudského mo-
ču? A čo  moje vlasy, oči, koža, svaly,  kosti? Koľko tisíc rokov
už tvorili telo človeka? Ach,  ja nešťastný, koľko storočí či ti-
sícročí myslím na to isté a zakaždým o tom istom píšem?

Stanislav Háber

(zo zbierky Pokoj rezbára)