haber

Môj dedo mi bol v detstve
mužským vzorom
narodil sa v 19. storočí
vo Viedni a celý život
hovoril plynule česky
lebo domovský list
mal po matke v Bydžovské
Lhotke
bojoval v prvej svetovej
v Taliansku na Piave
odkiaľ si priniesol
ďalší jazyk a nadávky
v Ríme ho naverboval
do česko-slovenskej armády
generál Milan Rastislav
pred ktorým potom pochodoval
V 2. svetovej ho fašisti
väznili na pražskom Pankráci
a potom po roku 1948
zasa komunisti v Jáchymove
v uránových baniach
a aj tak sa dožil toho
že som sa narodil
v jeho 66 rokoch a nemal
som otca tak ako on
Josef z Viedne
preto mi ho nahrádzal
a stihol to až do mojej
dvadsiatky a potom zomrel
takmer s deviatimi krížikmi
na chrbáte
do 79 rokov pracoval
vo Vysokých Tatrách
v pozícii recepčného
v Grand hotely v Starom
Smokovci kde využil
svoju nemčinu angličtinu
taliančinu ruštinu a maďarčinu
Raz mi vysvetľoval
že česky umí klít supr
ale keď chce hrešiť tak
aby mrzla v žilách krv
musí použiť maďarské výrazy
Nezapamätal som si ich
a dnes to často ľutujem

Stanislav Háber