haber

Básnikov

Básnikov musí bolieť svet
inak by nemohli o ňom písať
rozháňať mrazivú hmlu
a rozbíjať si hlavy o múry
Básnikov vždy bolí celý človek
keď sa zem krúti naopak
a hľadajú vieru v čiernej diere
čo raz aj tak každého zhltne
Básnikov nik nezmení
zostanú vždy nemenní
a ich úlohou je búrať smútok
čo pramení im v duši
Básnikov nechajte plakať
ich slzy umývajú rany sveta
a báseň - ich nevinné dieťa
raz spasí ich hriech
Básnikov opúšťajte priatelia
nie sú schopní vám klamať
a tak len rátajú čo kto dal
a má dať
Básnikov držte na reťazi
na brány pribite ceduľu:
Pozor dobrý človek!
čo fňuká a fňuká v posteli
Básnikov samozrejme ukrižujte

prebite im hnáty
a nad hlavu namiesto vavrína
im nalejte octu do vína
Básnikov si nepestujte
nehrejte si na prsiach hady
a zotnite im radšej preventívne hlavy
veď kto vie kto z nich sa o čo snaží
básnikov nenazývajte pravým menom
nik neukul dosť okov
a neutkal laná na slučky
kde odvisnú im ich odpustky
Básnikov hoďte do blata
smrť je im málo obdratá
a tak ich utýrajte radšej sami
nie že by ste im dali z milosrdenstva cyankáli
Básnikov naučte skákať podľa švihov biča
veď aj tak ich zaujíma iba ...
a láska nie je pre nich určená
nech od vyčerpania sa im trasú kolená
Básnikov pošlite na galeje
každý deň im na plecia zložte väčší kríž
a zabudnite pritom na súcit
veď koľkí z nich by sa chceli skôr zabiť
Básnikov prikovajte ku skale ako Prometea
každý deň im vyšklbte pazúrmi kus z pečene

a nechajte ich zmrznúť nahých v ľade
aby už stíchli vražedné ich perá
Básnikov neľutujte
neohýnajte pred nimi kolená
a opľujte ich horkými slinami
kým ešte niekto z nich verí na večné pravdy
Básnikov tých tvorov horších od hadieho plemena
Básnikov urážajte ako v súdny deň
dolámte každú ich chrbticu
a zlomte na nich všetku palicu
nech bolí ich každý sen
Básnikov tých ťažkých duše zločincov
čo zabíjajú nádej na život
a ponížte ich pod smútok
nech si sami určia rozsudok
Básnikov narážajte živých na koly
aby zomierali v bolesti plameni
a režte z nich opasky za živa
nech im je záchranou len zánik
Básnikov vyvraždite naveky
veď robia len klebety
a rozsievajú zrná zla
nech pykajú že nie sú z mäsa ale zo sna
Stanislav Háber

(zo zbierky Intimity)